Slávnosť Päťdesiatnice nás vedie k tomu, aby sme nanovo prežívali nezaslúžený dar Svätého Ducha, zrod Cirkvi a zrod nášho života v Kristovi. Jedno z diel Mikuláša Kavasilu, byzantského teológa zo 14. storočia, nesie práve názov Život v Kristovi. Je komentárom k sviatostiam kresťanskej iniciácie – krstu, myropomazaniu a eucharistii – a k posviacke prestola (oltára) aplikovaných na život veriaceho. Každému kresťanovi sa dáva život v Kristovi a dar Ducha prostredníctvom sviatostí.

Vo všetkých východných obradoch sa pre každú zo sviatostí zdôrazňuje úloha Svätého Ducha a teda dôležitosť epiklézy, čiže jeho zvolávania pri konsekrácii chleba a vína a posvätení vody a oleja. V byzantskej tradícii sa začína každá hodinka zvolávaním Ducha, ktorý je „vždy a všade prítomný.“

Päťdesiatnica sa slávi na päťdesiaty deň po Pasche a je jedným z najstarších sviatkov kresťanského kalendára. Tertulián a Origenes o nej v 3. storočí hovoria ako o ročnom sviatku. V 4. storočí tvorí súčasť teologického a liturgického dedičstva rozličných cirkví: pútnička Egéria opisuje jej slávenie v Jeruzaleme. Zachovali sa nám texty od kapadóckych otcov a ďalších kresťanských autorov a v 6. storočí rozličné kondaky Romana Sladkopevca.

Bohoslužobné texty opakovane navrhujú tému obnovy, zmeny vykonanej v srdci ľudí: „Svätý Duch dáva prýštiť proroctvám, ustanovuje kňazov, nevzdelaných vyučil v múdrosti, rybárov urobil teológmi, pevne udržuje celé harmonické usporiadanie Cirkvi.“

Vo večierni nachádzame rozličné trojičné vyznania: Päťdesiatnica je vskutku predovšetkým trojičným zjavením. Kontemplácia jednej z osôb Svätej Trojice nikdy nesmie zabudnúť na tajomstvo, ktoré sa v nej skrýva: „Svätý Bože, ktorý si všetko stvoril prostredníctvom Syna spolupôsobením Svätého Ducha. Svätý Silný, skrze ktorého sme spoznali Otca a skrze ktorého Svätých Duch prišiel do sveta. Svätý Nesmrteľný, Duchu Utešiteľu, ktorý z Otca vychádzaš a v Synovi spočívaš. Svätá Trojica, sláva tebe.“ A ešte: „Videli sme pravé svetlo, prijali sme nebeského Ducha, našli sme pravú vieru, klaniame sa nedeliteľnej Trojici.“

Dar Ducha, ktorý obnovuje učeníkov, ktorý obnovuje celú Cirkev, podčiarkuje aj vlastný tropár sviatku: „Požehnaný si, Kriste, Bože náš, rybárov si urobil nado všetko múdrymi, keďže si im zoslal Ducha Svätého, a cez nich si celý svet ulovil, Milujúci človeka, sláva tebe.“

V bohoslužbách tohto dňa vynikajú tri veľké modlitby na sklonenie kolien, ktoré sa prednášajú na večierni v nedeľu; táto večiereň sa často slávi bez prerušenia hneď na konci božskej liturgie. Jedná sa o tri modlitby, ktoré majú formu skoro ako liturgické prefácie, kde sa vzýva tajomstvo Boha a všetko to, čo urobil pre záchranu človeka: „Pane obetovaný, bezúhonný, nekonečný, neviditeľný, nedosiahnuteľný, nevyjadriteľný, nemeniteľný, nezmerateľný, nesmrteľný, Bože Otče nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý si pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies, mocou Ducha vzal si si telo z Márie Panny, daj tvojmu ľudu plnosť tvojej lásky a posväcuj nás mocou svojej ruky.“ Tieto modlitby sa recitujú pokľačiačky nie preto, žeby mali kajúci charakter, ale aby označovali moment zvolávania a prijatia Svätého Ducha.

Slávenie Päťdesiatnice ako trojičnej teofánie (bohozjavenia) zdôrazňuje, že dnes dar Ducha Cirkvi a každému kresťanovi je darom celému Božiemu ľudu. Skutky svätých apoštolov (2, 4) hovoria, že všetci boli naplnení Svätým Duchom, a vskutku všetci pokrstení sa stávajú pneumatoforoi, totiž nositeľmi Ducha. Dar Ducha je darom jednoty. Skutky sv. apoštolov zdôrazňujú jednotu kresťanov. Päťdesiatnica je vnímaná ako protiklad Babylonskej veže, pretože Svätý Duch prináša jednotu a uschopňuje nás hovoriť jedným hlasom. Dar Ducha je aj darom rôznorodosti – ohnivé jazyky zostúpili na každého z prítomných. Päťdesiatnica vskutku neruší rôznorodosť, ale umožňuje, aby táto rôznorodosť – to znamená byť sami sebou, ako sme, s našimi osobitosťami – prestala byť motívom rozdelenia.

Napokon si všimnime ikonu Päťdesiatnice. Je to liturgická ikona. Apoštoli sú zhromaždení ako pri slávení liturgiie, okolo prázdneho trónu, ktorý je pripravený pre Krista. Prítomnosť Petra a Pavla označuje prítomnosť celej Cirkvi zhromaždenej Svätým Duchom. Rodí sa v situácii hlbokého spoločenstva medzi apoštolmi, v kontexte, z ktorého by malo vyvierať aj spoločenstvo celej Cirkvi, celého sveta.