Kto sa modlí a postí, má dve krídla ľahšie ako samotný vietor. (sv. Ján Zlatoústy)                                                                                                                                                                   

Pôst svätých apoštolov je veľmi starý, datujúci sa do prvých storočí kresťanstva. Máme svedectvá sv. Atanáza Veľkého, sv. Ambróza Milánskeho, sv. Leva Veľkého a Teodora z Cyrrhu, ktoré sa ho týkajú. Najstaršie svedectvo o pôste Petrovka nám podáva sv. Atanáz Veľký (†373). Vo svojom liste cisárovi Konštancovi v rozprávaní o perzekúciách ariánov píše: „Počas týždňa po Päťdesiatnici, ľudia ktorí zachovávali pôst, vyšli na cintorín modliť sa.“ „Pán nariadil,“ hovorí sv. Ambróz (†397), „že tak, ako sme boli účastní na jeho utrpení počas štyridsiatich dní, tak sa máme aj radovať v jeho Vzkriesení počas obdobia Päťdesiatnice. Nepostíme sa počas obdobia Päťdesiatnice, lebo náš Pán bol sám prítomný medzi nami počas tých dní … Kristova prítomnosť bola akoby vyživujúcou potravou pre kresťanov. A tak tiež počas Päťdesiatnice, sýtime sa Pánom, ktorý je prítomný medzi nami. V dňoch, ktoré nasledujú po jeho vystúpení do nebies, sa však znova postíme.“ (Kázeň 61)                                             

Sv. Lev Veľký (†461) hovorí: „Po dlhom sviatku Päťdesiatnice je postenie zvlášť potrebné, aby očistilo naše myšlienky a učinilo nás hodnými prijať dary Svätého Ducha... Preto bol ustanovený prospešný zvyk postenia sa po dňoch plných radosti, počas ktorých sme oslavovali Vzkriesenie a Nanebovstúpenie nášho Pána a príchod Svätého Ducha.“ Pútnička Silvia Egeria vo svojom denníku (4. stor.) zaznamenáva, že v deň, ktorý nasledoval po sviatku Päťdesiatnice, začínalo obdobie postenia sa. Apoštolské konštitúcie, dielo zo štvrtého storočia, predpisuje: „Po sviatku Päťdesiatnice oslavuj jeden týždeň a potom dodržuj pôst, lebo spravodlivosť si vyžaduje veselenie sa po prijatí Božích darov a postenie potom, čo bolo telo osviežené.“               

Zo svedectiev zo štvrtého storočia sa môžeme presvedčiť, že v Alexandrii, Jeruzaleme a Antiochii sa tento pôst spájal so sviatkom Päťdesiatnice a nie so sviatkom sv. apoštolov Petra a Pavla. V prvých storočiach bol po Päťdesiatnici jeden týždeň radosti, privilegované dni, a po nich nasledoval jeden týždeň pôstu.                                                                                             

Kánony Nicefora, konštantínopolského patriarchu (806-816), spomínajú Petrov pôst. Typikon sv. Teodora Studitu hovorí o štyridsaťdňovom pôste svätých apoštolov. Sv. Simeon Solúnsky (†1429) vysvetľuje dôvod tohto pôstu nasledovným spôsobom: „Pôst sv. apoštolov je oprávnene ustanovený na ich pamiatku, lebo skrze nich sme prijali mnohé milosti a pre nás sú vzormi a učiteľmi postenia sa... Lebo jeden týždeň po Zostúpení Svätého Ducha v zhode s Apoštolskými konštitúciami zostavenými Klementom oslavujeme a potom počas nasledujúceho týždňa sa postíme na česť apoštolov.“