„Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“ (Lk 2, 21).

Pán Boh prikázal obriezku, ako zmluvu, ktorá „…bude znakom zmluvy medzi mnou a vami“ (Gen 17, 11).

Tento príkaz dal Pán Boh Abrahámovi, a Mojžišovi prikázal (Lv 12, 3), aby Izraelský ľud si chránil zákon obriezky, pretože tento zákon bol obrazom a predzvesťou nášho Krstu.

Toto všetko čo sa stalo, môžeme vidieť v slovách svätého evanjelistu, kde sa Ježiš Kristus podrobil tomuto zákonu. Kristus sa nám prihovára týmito slovami: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5,17). Sám tento zákon doplnil, keď namiesto obriezky ustanovil sviatosť Krstu, keď nás vodou a Duchom očistil od všetkej nečistoty a doplneným a zdokonaleným Novým zákonom zjednotil nás s nebesami. Pri obriezke bolo dané svätému Dieťaťu meno Ježiš. Keď Archanjel Gabriel predpovedal Prečistej Panne vtelenie Božieho Syna, vtedy povedal: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 31). Neskôr, keď sv. Jozef videl v sne anjela, tento mu povedal, že Prečistá Panna „Porodí syna a dá mu meno Ježiš…“ (Mt 1,21).

Ak niekto vysloví meno „Ježiš“, vtedy sa radujú všetci i celé nebo, a trasie sa celé peklo, pretože toto meno nosí ten, ktorý prijal na seba zákon; „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca“ (Flp 2, 8-12).

Ľudským slovom sa nedá vysloviť celá svätosť, sláva a sila tohoto svätého Mena. V jeho mene apoštoli robili zázraky. „V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3, 6) povedal sv. Peter porazenému, a ten vstal a chválil Pána. O čo prosíme v tomto mene, dostaneme, pretože sám Spasiteľ povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16, 23). Pokoj tým, ktorí vzývajú meno Ježiša, pretože „…v mojom mene budú vyháňať zlých duchov…“ (Mk 16, 17) a „keď vzývame meno Ježiš, vtedy Spasiteľ spolu s nami víťazí nad satanom, preto utekajú nepriatelia, keď počujú meno Ježiš“ (sv. Justín), a „diabli sa trasú, keď počujú toto meno“ (sv. Gregor Bohoslovec). V hodine smrti je meno Ježiš našou obranou a zárukou spásy, preto sv. Prvomučeník Štefan, ktorého ukameňovali, nahlas vzýval: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“ (Sk 7, 59), pretože vedel, že aj nám treba vedieť, že: „…niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). Všetka radosť, všetka nádej je v tomto mene. „Meno Ježiš je medom mojich úst, milozvučnou ozvenou môjho ucha a radosťou môjho srdca“ (sv. Bernard).

Proroci počnúc Mojžišom používali slovo „obriezka“ aj v prenesenom význame, keď zjavovali dôležitosť vnútorného postoja človeka voči Bohu (Lev 26,41; Dt 10,16). Boh cez proroka Jeremiáša odkázal svojmu ľudu: „Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev a bude horieť neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov“ (Jer 4,4). Človek s „neobrezaným srdcom“ je hluchý voči Bohu, uzavretý a neochotný robiť pokánie. Jeremiáš žiada v Božom mene „obriezku srdca“ (Jer 4,4) a nakoniec oznámi novú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom nebudú vonkajšie ceremónie, ale prijatie Božieho zákona v duchu a srdci človeka (Jer 31,31-33).

Taktiež používali slovo „obriezka“ aj v prenesenom význame, keď zjavovali dôležitosť vnútorného postoja človeka voči Bohu.

Svätý Pavol v šľapajach starozákonných prorokov zdôrazňoval dôležitosť „obriezky srdca v duchu, nie podľa litery“ (Rim 2,29). Novou zmluvou skrze Ježiša Krista obriezka už nie je potrebná: „V Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera činná skrze lásku“ (Gal 5,6, porov. 1Kor 7,18n). Novým vonkajším znakom prináležitosti k Bohu je krst (Kol 2,12).

Preto drahý brat a sestra stojac na prahu nového roku, kde situácia s pandémiou okolo nás vôbec nie je ľahká, postavme sa s dôverou pred Pána, a dovoľme mu obrezať naše stvrdnuté srdcia. Nech ich Pán naplní láskou, aby sme vedeli mať srdce hrejivé pre ľudí, ktorých máme okolo seba. Kde možno aj počas tejto korona krízy vidíme na svojich najbližších veľa chýb a nedostatkov práve keď sme zavretí doma. Obzvlášť v týchto neľahkých časoch prichádzajme k Bohu vo svojich domácich cirkvách, vo svojich rodinách. Nebojme sa robiť to, čo sme možno doteraz doma nikdy nerobili – spolu v rodine čítajme Božie slovo, modlime sa ako malá domáca cirkev. Bože naplň nás láskou a pokojom, aby sme prestali obrezávať srdcia iným a daj nám silu, aby sme začali od svojho srdca.