Sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla sa slávi 29. júna vo všetkých kresťanských cirkvách Východu i Západu. V niektorých východných tradíciách mu predchádza pôst rozličného trvania, ktorý sa začína v pondelok po Nedeli všetkých svätých, teda prvej nedeli po sviatku Päťdesiatnice. So sviatkom je spojený nasledujúci deň – oslava dvanástich apoštolov, svedkov Krista a kazateľov evanjelia. Ikonografia znázorňuje bratské objatie medzi Petrom a Pavlom, alebo obidvoch apoštolov, ktorí držia chrám. Črty sú tradičné: Peter s hustými vlasmi, nízkym čelom a krátkou okrúhlou bradou; Pavol je plešatý, má vysoké čelo, dlhú a hladkú bradu. Táto vernosť v ich znázorňovaní nám dovoľuje spoznať ich na ikonách Päťdesiatnice, Zosnutia Bohorodičky a prijímania apoštolov, kde Kristus na jednej strane dáva svoje telo Petrovi a piatim apoštolom a na strane druhej podáva čašu so svojou krvou Pavlovi a ďalším piatim apoštolom. Tieto ikony chcú svojou jasnou symbolikou podčiarknuť centrálnu úlohu obidvoch apoštolov v živote Cirkvi. Na večierni sa obaja apoštoli oslavujú ako „prví medzi božskými hlásateľmi“, ako „ústa meča Svätého Ducha“, ako nástroje diela spásy, ktorú Kristus završuje: Oni „sú krídla poznania Boha, preleteli končiny sveta a vzniesli sa až do nebies; sú ruky evanjelia milosti, nohy pravdivého zvestovania, rieky múdrosti, ramená kríža.“ Pre obidvoch je mučeníctvo cieľom, aby skrze neho dosiahli Krista: „Jeden, pribitý na kríž, odchádza k nebesiam, kde prijíma od Krista kľúče kráľovstva; druhý, sťatý mečom, odišiel k Spasiteľovi.“ Peter je vzývaný aj ako „vrúcny priateľ Krista, nášho Boha“, a Pavol ako „hlásateľ viery a učiteľ celého sveta“. Hymnografia ich spája s Rímom, kde vydali svoje svedectvo, „podivuhodné ozdoby“ mesta: „Peter, skala viery, Pavol, chvála celého sveta, príďte spolu z Ríma, aby ste nás upevnili.“ Na utierni je Peter oslavovaný ako „prvý“, ako „hlava Cirkvi a veľký biskup“, ale aj ako teológ, pretože vyznal Ježiša ako Krista: „Na skale tvojej teológie vládca Ježiš založil Cirkev nerozboriteľnú.“ Tento rybár je prirovnávaný ku kupcovi, ktorý hľadá vzácnu perlu: „Peter, keď si zanechal, to, čo nie je, dosiahol si to, čo je, ako kupec: a skutočne si ulovil najcennejšiu perlu, Krista.“ Pascha je pre neho zjavením vzkrieseného a odpustenia: „Tebe, prvopovolanému a veľmi milovanému, ako význačnej hlave apoštolov sa Kristus zjavuje ako prvému po svojom vzkriesení z hrobu.“ „Aby vymazal tvoje trojité zapretie, vládca svojím božským hlasom trojitou otázkou utvrdzuje lásku.“ Pavol je naopak predstavovaný ako hlásateľ a učiteľ, ktorý je povolaný priniesť národom Kristovo meno: „Ty si položil ako základ pre duše veriacich kameň vzácny, uholný, Spasiteľa a Pána.“ Pavlovo bytie, ktoré bolo vyzdvihnuté až do tretieho neba, znamená dar vyznania trojičnej viery. „Keď si bol vyzdvihnutý nahor v extáze, dosiahol si tretie nebo, najšťastnejší, a počujúc nevysloviteľné slová si zvolal si: „Sláva najvyššiemu Otcovi a Synovi jeho vyžarovaniu, ktorý s ním sedí na tróne, a Duchu, ktorý skúma hlbiny Boha.“ A voči cirkvi Pavol vykonáva úlohu toho, kto ju privádza Kristovi: „Zasnúbil si Cirkev, aby si ju priviedol ako nevestu ženíchovi Kristovi: bol si jej družbom, bohonosný Pavol; preto ťa oslavuje po všetky veky.“ Celkovo, Peter a Pavol sú „prvými koryfejmi“, teda tými, ktorí majú prvé miesto a sú „prvými čo do dôstojnosti“. „Nech sa prihovárajú u vládcu sveta, aby daroval svetu mier, a našim dušiam veľké milosrdenstvo.“