Tropár, 8. hlas
Už je polnoc, Ženích prichádza. Blažený ten, koho nájde bedliť Pán. Ale beda bude spiacemu. Chráň sa spánku, moja duša. A tak smrti neprepadneš. Ani z kráľovstva ťa nevylúčia. Prebuď sa a vrúcne volaj: Svätý, svätý, svätý si, Bože. Na príhovor Bohorodičky, zmiluj sa nad nami.
Lazárovou sobotou a Kvetnou nedeľou liturgicky vstupujeme do tzv. Kvetnej triódy (Trioď kvitna). Vo Veľkom týždni Cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch života, počnúc svojím mesiášskym vstupom do Jeruzalema.
Je to najvýznamnejší týždeň cirkevného roka, v ktorom prežívame tajomstvo Božej milosrdnej lásky, keď Ježiš Kristus bol umučený, zomrel a bol pochovaný a na tretí deň vstal z mŕtvych. V tento týždeň sprítomňujeme dejinné udalosti našej spásy, pričom prostredníctvom našich skutkov pokánia, modlitby a pôstu, procesií a vzdávania úcty sa aktívne zapájame do toho, čo slávime. Zomierame s Kristom a vstávame s ním k plnosti života.
V tomto týždni sa žaltár berie osobitným spôsobom. Okrem toho, v monastieroch bolo zvykom prečítať všetky štyri evanjeliá (okrem stati o mučení podľa Jána, kap. 13 – 21) počas prvých troch dní Svätého týždňa. Tento zvyk sa aj dnes odporúča, primerane podľa časových možností. Je tiež možné vykonať ho v skrátenej forme, napr. prečítať iba jedno evanjelium, alebo vybrané časti.
Veľký štvrtok
Vo Veľký štvrtok si Cirkev pripomína sled udalostí, ktoré sa stali v tento deň. V tento deň Ježiš umyl svojím učeníkom nohy, slávil paschálnu večeru so svojimi učeníkmi, ustanovil najsvätejšiu sviatosť Eucharistie, trpel v Getsemanskej záhrade a bol zradený Judášom.
V katedrálnych chrámoch sa schádzajú slúžiť liturgiu kňazi celej eparchie spolu so svojím biskupom. Táto liturgia sa považuje za osobitný prejav plnosti kňazskej moci v biskupovi a za vyjadrenie úzkeho spojenia medzi ním a všetkými ostatnými kňazmi. Po modlitbe za ambónom, nasleduje obrad umývania nôh, počas ktorého biskup umýva dvanástim vybraným kňazom nohy, na znak Ježišovej pokory.
Počas tejto liturgie sa uskutočňuje aj posvätenie myra. Myro sa skladá z vody, oleja, vína, aromatických olejov a 33 aromatických bylín. Veľký počet zložiek symbolizuje bohatstvo a rôznorodosť darov milostí Svätého Ducha.
Príprava oleja a vína sa začína pridaním aromatických bylín a olejov v Krížupoklonnú nedeľu (3.pôstna), čiže vo štvrtom týždni Veľkého pôstu. V pondelok svätého týždňa sa začína slávnostné varenie myra. V ten deň biskup posvätí svätenou vodou všetky zložky a náčinia potrebné k príprave a tiež zapáli oheň pod kotlami, ktorý udržujú kňazi a diakoni po celú dobu varenia. Po celý čas varenia sa čítajú evanjeliá, prípadne iné časti z Nového zákona.
Počas Veľkého vchodu na sv. liturgii sa prenesie myro zo žertveníka na oltár. Po časti premenenia v liturgii biskup konsekruje myro tým, že nad každou nádobou urobí znak kríža a pomodlí sa modlitbu, v ktorej prosí Boha o zoslanie darov Svätého Ducha na konsekrované myro.
Vo večerných hodinách sa slúži liturgia sv. Bazila Veľkého s večierňou. Slúži sa na pamiatku poslednej večere, umytia nôh apoštolom a Judášovej zrady. Počas tejto liturgie je aj niekoľko zvláštností. Namiesto Cherubínskej piesne, pričastenu a spevu po sv. prijímaní sa spieva Prijmi ma dnes Synu Boží... Takisto má liturgia zvláštny irmos, keď namiesto Dôstojné je... sa spieva spevPoďme veriaci hore do večeradla.
Veľký piatok
Celá bohoslužba Veľkého Piatku je zasvätená vzácnej spomienke na Spasiteľove strasti a jeho smrti na kríži. Cirkev odkrýva pred očami veriacich plnú knihu spasiteľných strastí Pánových, začínajúc od krvavého potu v Getsemanskej záhrade až po ukrižovanie na Golgote. Prenesúc nás mysľou cez mnohé storočia, sv. Cirkev akoby priviedla veriacich k samej podnožke Kristovho kríža a robí veriacich úctivými pozorovateľmi všetkých Spasiteľových mučení.
V noci na Veľký piatok Ustav predpisuje utiereň s čítaniami evanjelií o Kristových strastiach. Táto bohoslužba sa nazýva: "Nasledovanie svätých a spasiteľných strastí Pána nášho Ježiša Krista" – ľudovo „Strasti“. Táto bohoslužba sa má sláviť v druhej hodine noci, čiže podľa nášho počítania času vo štvrtok o ôsmej hodine večer.
Na tejto utierni sa číta dvanásť evanjeliových čítaní o utrpení Ježiša Krista. Medzi jednotlivými evanjeliami sú sedálne piesne. Evanjelia sú zoradené podľa udalostí Ježišových strastí.
Tak ako slávenie Božskej liturgie je obrazom Golgotskej obety alebo spomienky na krížovú smrť Ježiša Krista, tak v samotný deň spomienky tohoto celosvetového diela, neslávi sa Božská liturgia, ani Liturgia vopred posvätených darov, na znak hlbokého súcitu veriacich v tento deň.
Namiesto liturgie slávia sa Cárske časy – Hodinky umučenia (1.,3.,6.,9.), ktoré obsahujú žalmy, parameje, čítania z apoštola a evanjelia, tropáre a stichiry zaoberajúce sa smrťou Ježiša Krista na kríži. Cárske časy (Kráľovské hodinky) boli vo Východnom obrade veľmi populárne, o čom svedčila aj veľká účasť veriacich na týchto modlitbách. Keďže sa zo zásady na tomto modlení zúčastňoval aj cisár, odtiaľ dostali aj názov cárske časy. V súčasnosti sa skôr používa termín Hodinky umučenia, lebo lepšie vyjadruje náboženský charakter a náplň týchto hodiniek, ktoré sa viažu k vykúpeniu ľudstva a nie k účasti svetských predstaviteľov na obradoch.
Popoludní sa koná Veľká večiereň s uložením plaščenice do hrobu. Táto večerná bohoslužba na Veľký piatok má niekoľko zvláštnosti: číta sa tu apoštol a evanjelium o Kristovom odsúdení, umučení, smrti a pohrebe. Počas spevu poslednej stichiry Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom..., sa otvárajú cárske dvere a kňaz s diakonom okiadzajú oltár. Počas tropára Ctihodný Jozef..., kňaz okiadza plaščenicu, berie ju na hlavu a obchádza s ňou raz chrám. Po uložení plaščenice do symbolického hrobu sa kňaz modlí predpísanú modlitbu Veľkého piatku a hneď nasleduje prepustenie.
Veľká sobota
Veľká sobota je dňom odpočívania tela v hrobe a dňom zostúpenia Duchom do predpeklia, uvedenie lotra do raja, prebývanie na tróne s Otcom a Duchom a zároveň poukazuje na nastávajúce dielo Kristovho vzkriesenia.
Celá bohoslužba Veľkej soboty je plná protikladných udalostí (zármutku a potešenia, biedy a radostí, sĺz a smiechu). Bohoslužby toho dňa sa začínajú od samého rána a prebiehajú do jeho samotného konca tak, že posledné sobotné piesne splývajú s nedeľnými.
Ráno sa má konať tzv. Nadhrobná alebo Jeruzalemská utiereň. Nadhrobnou alebo jeruzalemskou sa nazýva preto, lebo v Jeruzaleme sa konala priamo pri hrobe Ježiša Krista.
Vo večerných hodinách sa na Veľkú sobotu slúži liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou. Táto bohoslužba je zavŕšením strastných slúžení a je priamym a bezprostredným predsviatkom sviatku všetkých sviatkov - začiatkom Paschy. Na tejto liturgii sa číta pätnásť čítaní zo Starého zákona, ktoré symbolicky opisujú prípravu na príchod Ježiša Krista a jeho slávne Zmŕtvychvstanie.
Jednotlivé čítania sú v nasledujúcom poradí:
1. Gen 1, 1-13 - Stvorenie sveta
2. Iz 60,1-16 - Nebeský Jeruzalem
3. Ex 12,1-11 - Obeta veľkonočného baránka
4. Jon 1-4hl. - Poslanie proroka Jonáša
5. Joz 5,10-16 - Vízia nebeského vodcu
6. Ex 13,20-22,14,1-31,15,1-9&n bsp; - Východ z Egypta, prechod cez Červené more a Mojžišova pieseň
7. Sof 3, 8-15 - Trest - očistenie vyvoleného národa
8. 3 Kráľ 17, 8-24 - príbeh proroka Eliáša
9. Iz 61,10-11,62,1-5 &nbs p; - Pánova spravodlivosť
10. Gen 22, 1-18 - Abrahámova obeta
11. Iz 61, 1-9 - Pánov Duch posiela Mesiáša
12. 4 Kráľ 4, 8-37 - príbeh Elizea
13. Iz 63, 11-19, 64, 1-5 - Pán je pastierom svojho ľudu
14. Jer 31, 31-34 - Zmluva s Pánom
15. Dan 3, 1-90 &nb sp; - Traja mládenci v ohnivej peci
Namiesto Trojsvätej piesne sa spieva hymnus Ktorí ste v Kristu pokrstení..., čo je dôkazom toho, že už prví kresťania mali zvyk na Veľkú sobotu (v predvečer sviatku) krstiť katechumenov (čakateľov na krst).
Po čítaní z apoštola sa spievajú verše zo 81. žalmu. Počas týchto veršov sa premieňajú tmavé rúcha za svetlé. Evanjelium Veľkej soboty (Mt 28,1-20) sa číta vo farbe vzkriesenia a hovorí o prázdnom hrobe a vzkriesení Ježiša Krista. Liturgicky práve toto je ten vrcholný bod – realita vzkriesenia – ktorého následkom je utiereň vzkriesenia. Na začiatku utierne sa totiž už iba konštatuje skutočnosť, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych: Vzkriesenie tvoje Kriste Spasiteľu, ospevujú...
Po modlitbe za ambónom nasleduje požehnanie chlebov a vína. Tento obrad je spomínanie na staroveký zvyk kresťanov očakávať príchod Paschy v chráme, počúvajúc čítanie z knihy Skutkov apoštolov. Keďže sa predtým veriaci celý deň prísne postili (piatok a prakticky i celú sobotu), Cirkev obdarila veriacich požehnaným chlebom a vínom. Táto kniha čítaní zo Skutkov apoštolov bola prečítaná do štvrtej hodiny noci (podľa nášho počítania času do desiatej hodiny večera) a v tomto čase sa začína aj nadhrobná polnočnica.
Po skončení polnočnice všetci spoluslúžitelia oblečení vo všetkých bohoslužobných rúchach prenášajú plaščenicu zo stredu chrámu cez cárske dvere do oltára a ukladajú ju na oltár. Na oltári potom podľa možnosti leží (nie visí) počas ďalších štyridsať dní až do sviatku Nanebovstúpenia Pána.
Veľká a Svätá nedeľa Paschy
Pascha – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. V liturgických knihách môžeme nájsť aj ďalšie pomenovania pre tento sviatok: Svätá a Veľká nedeľa Paschy, Svätá Pascha, Deň svätej Paschy, Svetlé Kristovo vzkriesenie.
Slovo Pascha pochádza z hebrejského slova Pesach, čo znamenáprechod. Historický základ sviatku je v pobyte Izraelitov v Egypte, kde boli otrokmi Egypťanov. Boh posiela vodcu Mojžiša, aby ich vyviedol zo zajatia. Po vyslobodení z Egypta, previedol Boh Izraelitov cez Červené more ako po súši. Toto bol ten prechod. Židia potom každoročne spomínali na udalosť východu – prechodu zo zajatia práve na Veľkú noc.
Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha – prechod stala symbolom iného prechodu. Prechodu Ježiša Krista zo života do smrti a zo smrti do života. Vznikli však dohady, kedy sláviť sviatok Paschy v kresťanských spoločenstvách. Stávalo sa totiž to, že niektoré kresťanské spoločenstvá slávili kresťanskú Paschu spoločne so židovskou Veľkou nocou. Až 1. Nicejský snem v roku 325 vydal ohľadom slávenia Paschy následovné nariadenia:
1. Sviatok Veľkej noci sa má sláviť v nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Môže pripadnúť na jednu z nedieľ medzi 22. marcom a 25.aprílom. Ani skôr a ani neskôr sa nesmie sláviť sviatok Veľkej noci.
2. Ak by na ten istý deň pripadla židovská Veľká noc, kresťanská Veľká noc sa prenáša na ďalšiu nedeľu.
Utiereň vzkriesenia
Utierni vzkriesenia predchádza polnočná pobožnosť, počas ktorej sa prenáša plaščenica na oltár. Utiereň sa začína zvyčajne o polnoci alebo v skorých ranných hodinách. Začína sa sprievodom okolo chrámu za spevu stichiry Vzkriesenie tvoje Kriste Spasiteľu... Kňaz po ukončení sprievodu, pred zatvorenými chrámovými dverami, začína samotnú utiereň. Po úvodnom zvolaní spieva kňaz (1x) a potom veriaci (2x) tropár vzkriesenia Kristus slávne vstal zmŕtvych... aj s príslušnými veršami. Po týchto spevoch kňaz svätým krížom otvára chrámové dvere a ako prvý vstupuje do vysvieteného chrámu. Otvorenie dverí symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad smrťou a podsvetím, ale najmä skutočnosť, že svojím zmŕtvychvstaním otvoril človeku dvere o raja. Po vstupe do chrámu sa spieva Veľká ekténia a nasleduje veľkonočný kánon. Je dielom sv. Jána z Damasku. Po kánone nasledujú veľkonočné slohy s veršami, počas ktorých sa uctievajú bozkom svätý kríž a Evanjelium. Utiereň sa završuje veľkým prepustením, s trojitým veľkonočným pozdravom a s krížom.
Svätá božská liturgia
Aj svätá liturgia má v deň Paschy niekoľko zvláštností. Po úvodnom zvolaní spieva kňaz (1x) a potom veriaci (2x) tropár vzkriesenia Kristus slávne vstal zmŕtvych...Evanjelium sa na liturgii číta v rozličných jazykoch. Je to symbol toho, že učenie Ježiša Krista je ohlasované v rozličných krajinách sveta a tiež rozličným národom. Aj namiesto niektorých častí liturgie (od výzvy k svätému prijímaniu až po samotné prepustenie) sa spieva tropár vzkriesenia.
Večiereň na Veľkú noc
Po úvodnom zvolaní spieva kňaz (1x) a potom veriaci (2x) tropár vzkriesenia Kristus slávne vstal zmŕtvych... aj s príslušnými veršami. Po veľkej ekténii nasledujú slohy na Pane ja volám z druhého hlasu. Na večierni sa koná vchod s kadidlom a Evanjeliom, nakoľko sa neskôr číta aj evanjelium (Jn 20,19-23). Po prvej veršovej slohe hlasu sa spievajú veľkonočné slohy (ako na utierni), počas ktorých sa uctievajú bozkom svätý kríž a Evanjelium. Prepustenie je veľké ako na utierni.