Odporúčame:

« Back

Katapetazma

Termín, ktorý som zvolil za názov tohto článku, je pre mnohých nezrozumiteľný. Môže nám pripomínať skôr niečo z botaniky ako z liturgie či z chrámu, a predsa sa s ním môžeme stretnúť nielen v chráme, ale dokonca aj v liturgických textoch. V kánonoch sa ním niekoľkokrát označuje Bohorodička: „Ty si katapetazma zahaľujúca tajomstvo vtelenia božstva“ a podobne. Teda už z toho vyplýva, že ide o niečo, čo zahaľuje. Ide totiž o záves. V liturgii sa s týmto termínom stretávame pomerne často, najmä v predpisoch typikona a rubrík liturgie.

V starozákonnom chráme sa používal záves, ktorý oddeľoval svätyňu od časti pre ľud. Táto skutočnosť vyjadrovala jednak Mojžišovo nariadenie, ktoré dostal od Boha ohľadom chrámu, jednak mala Izraelitom pripomínať tajomstvo Boha a nemožnosť pristúpiť k nemu a vidieť ho ľudskými očami. Hľadiac na túto skutočnosť očami kresťana vieme, že tento záves bol daný Bohom práve z toho dôvodu, že jedine v Kristovi sa zjavilo celé božstvo, predtým zahalené, a táto Stará zmluva stratila svoju platnosť jeho smrťou, keď „sa chrámová opona roztrhla na dvoje odvrchu až dospodku“. V kresťanských chrámoch hlavne na východe sa zachovala aj tradícia mať za kráľovskými (alebo aj bočnými) dverami záves – oponu akoby spomienku na starozákonný chrám. V kresťanskom chráme však neplní záves funkciu zahalenia, ale skôr odkrytia toho, čo je bežne ľudským očiam skryté. Práve preto ho Cirkev káže odtiahnuť v čase modlitby. Keď sa teda koná zhromaždenie ľudu – utiereň, večiereň a najmä božská liturgia, záves sa odťahuje, aby sa zvýraznila skutočnosť, že to, čo bolo v Starom zákone bez prestania zahalené pred zrakom veriaceho človeka, sa dnes stáva zreteľné, viditeľné práve v čase, keď sa Cirkev zhromaždí a s istotou vie, že teraz „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení, tam som ja medzi nimi“. A práve Bohorodička je tá, skrze ktorú Boh prišiel medzi nás, preto ju nazývame katapetazmou – závesom, ktorý nám odhalil božstvo, hoci tajomstvo vtelenia je stále pred nami zahalené. Ba dokonca v Jakubovom protoevanjeliu (apokryfnom spise z prvých storočí kresťanstva) sa píše, že Mária prebývala v chráme a pripadla jej úloha utkať záves. Teda od prvých storočí je tento súvis badateľný.

Aj keď záves v našich dnešných chrámoch na Slovensku málokde vidno, zaiste stojí za zmienku. Možno preto, aby sme spoznávali skutočnosti, na ktoré sme časom a okolnosťami zabudli, a keď sa s touto skutočnosťou stretneme v chrámoch iných cirkví, aby sme chápali symboly a dôvody, prečo sa tejto tradície pridržiavajú, a aby sme možno raz aj my sami boli ochotní nebáť sa zahaľovať naše kresťanské tajomstvá pred zrakmi inovercov alebo neveriacich.

Autor: Michal Bučko
Zdroj: Časopis Slovo