Včera som uvidela v našej kúpelni chrobáka.Bezmocne plával vo  vedre,spolovice naplnenom vodou.Povedala som si:"Ak tento chrobák prežije vo vedre 24 hodín zachránim ho a dám mu slobodu."Po 24 hodinách som sa išla naň pozrieť.Stále tam bol,no nehýbal sa.Myslela som si,že je mŕtvy a vyčítala som si,že som mu včera nepomohla.Keď som však pohla vedrom,aj on sa začal hýbať.Vybrala som ho teda z vedra a chcela vyniesť na balkón.Kým som otvorila dvere,chrobák roztiahol krídla a uletel.Bolo mi ho ľúto.Keby počkal,kým výjdeme na balkón,mohol byť slobodný.Mohol odletieť,kde by si našiel dostatok potravy a mohol žiť.Ale dnu,kým ho zase neobjavím,asi zomrie od hladu.Vrátila som sa do izby a uvedomila som si,že som vlastne ako ten chrobák.Robím presne to,čo on.Veľmi často sa stáva, že keď prosím o Božiu pomoc,dávam mu hranice ako a kedy mi môže pomôcť.A keď je už pomoc nadosah,vezmem všetko do svojich rúk a konám presne podľa svojich predstáv.Často zabúdam na to,že plán,ktorý mi pripravil Boh,je pre mňa ten najlepší.Chce ma vrátiť do záhrady plnej kvetov.Ja mu však uletím tesne pred cieľom.Strácam požehnanie,ktoré by som dostala,keby som čakala a dôverovala mu.

Závislosť od Boha nie je známkou slabosti.Svedčí o tom akí silní v skutočnosti sme.