Gréckokatolícka farnosť Nanebovstúpenia Pána VojčiceGréckokatolícka farnosť Nanebovstúpenia Pána VojčiceNedeľa po OsvieteníKamil Ščerbahttps://vojcice.fara.sk/novinky/-/blogs/nedela-po-osvieteni2021-01-10T19:43:46Z2021-01-10T19:43:29Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">V dnešnom evanjeliu počujeme ako Ježiš začal hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Máme konať pokánie, ale čo to vlastne pokánie je? Veľmi často si zamieňame pokánie so sviatosťou pokánia, i keď nejde presne o to isté. Aj keď svätú spoveď nazývame „sviatosťou pokánia“, nevystihuje celú šírku toho, čo pokánie vlastne je a ako sa má konať. Pokánie je významovo širší pojem ako sviatosť zmierenia. Potreba pokánia vyplýva zo situácie človeka po dedičnom hriechu a patrí k základným požiadavkám prorokov i Ježiša. Ježiš vyzdvihuje pokánie ako centrálny pojem svojho posolstva a to tak jasne, že to sotva potrebuje nejaké dôkazy. Na mnohých miestach evanjelia vyzýva: „Čiňte pokánie!“ Teda „robte pokánie“. Pokánie sa robí a niekedy tak tvrdo ako sa pracuje na denný chlieb. Ak som hrešil, ak som ubližoval, mám sa snažiť to napraviť, ak som kradol, mám to vrátiť. Pán Ježiš nikde nehovorí: „Ak budete chodiť pravidelne na spoveď, je to v pohode!“ Spoveď je len malou čiastočkou z toho, čo pokánie všetko zahŕňa. Keby naša spoveď bola správne prežívaná, bola by pokáním, ale ak je len vyznaním hriechov, bez snahy o vnútornú zmenu života, bez skutočnej ľútosti a predsavzatia, nie je pokáním. Pokánie má byť štýlom celého kresťanského života.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">V gréckom jazyku sa pre pokánie užíva termín METANOIA. Toto slovo je výzvou: „Zmeňte zmýšľanie!" a vyjadruje duchovnú podmienku návratu k Bohu a spoločenstva s Ním. Akoby nám Boh hovoril: „Ak sa chcete tešiť z môjho spoločenstva, musíte zmeniť zmýšľanie“.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"> Ozajstné a plodné pokánie začína tam, kde sa stávame učeníkmi Ježiša, keď človek začne brať Božie Slovo úplne vážne. Tento proces by sme mohli prirovnať k ladeniu rádia. V éteri môže byť krásna hudba, ale dokiaľ svoj prijímač nenaladíme na potrebnú frekvenciu, tak sa z jej počúvania nemôžeme tešiť. Boh, ktorý je Absolútna Blaženosť, sa stane aj našou blaženosťou, keď začneme myslieť, chcieť a konať súhlasne so zjaveným Božím Slovom. Sv. Anton Paduánsky hovorí o pokání ako o svadbe plnej radosti. Medzi znaky pravého pokánia patrí radosť a jasanie srdca a oslavná chvála Boha. Pokánie je výzvou pre všetkých kresťanov, na všetkých stupňoch duchovného života. Musí sa stále obnovovať a prehlbovať. Jeho zavŕšením je smrť prijatá z lásky k Bohu.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"> Prvotný hriech spôsobil, že sa rodíme v stave bezbožnosti, a z nej pramení naša bezmocnosť voči hriechu. Ďalšie skutkové hriechy sú ovocím tohto prvotného. Hriech vo svetle Božieho Slova znamená: stav znepriatelenia s Bohom, stav neposlušnosti voči Bohu, stav nespravodlivosti voči Bohu, stav zotrvávania v zajatí lži, jedným slovom odmietnutie Božej blízkosti. Do tohto stavu odmietnutia zaznieva Ježišova výzva k pokániu. Ježišova výzva k obráteniu a k pokániu nezdôrazňuje predovšetkým vonkajšie skutky, vrecovinu a popol, pôsty a umŕtvovania, ale kladie dôraz na obrátenie srdca, na vnútorné pokánie. Vnútorné pokánie je radikálne nové zameranie celého života, návrat, obrátenie k Bohu celým srdcom, rozchod s hriechom, odvrátenie od zla, spolu s odporom voči zlým činom, ktoré sme spáchali. Zároveň so sebou prináša túžbu a predsavzatie zmeniť život s nádejou na Božie milosrdenstvo a dôverou v pomoc jeho milosti. Toto obrátenie srdca doprevádza bolesť a spásonosný smútok. Ľudské srdce sa obráti, ak sa zahladí na toho, ktorý bol prebodnutý našimi hriechmi. Sv. Klement Rímsky hovorí: „Upierajme pohľad na Kristovu krv a uvažujme, ako bola drahá pre Boha, jeho Otca: veď tým, že bola vyliata za našu spásu, ponúkol Boh celému svetu milosť obrátenia."</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"> Pokánie je zároveň ochotou prijať Božie Kráľovstvo, ktoré sa priblížilo svetu v osobe Ježiša Krista. Adam zhrešil tým, že si zobral život do vlastných rúk a rozhodol sa žiť len podľa seba a pre seba. My všetci sme túto formu života zdedili po ňom. Sme voči Bohu hriešne „sebestační“. Základný skutok pokánia je znovuprijatie Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Uznať Boží nárok na seba. A toto sa deje vo svätom prijímaní. Pod svätým prijímaním rozumiem nielen prijatie Kristovho tela v Eucharistii, ale prednostne prijatie Ježiša ako učiteľa, prijatie Božieho Slova. Spása spočíva v znovu prijatí Ježiša. Sv. Ján evanjelista hovorí, že Boh tým, ktorí Ježiša prijali, dal moc, stať sa Božími deťmi. (zrov. Jn 1,12)</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"> Čo to však je prijatie Božieho Syna? Prijatie Božieho Syna je prijatie Vteleného Božieho Slova. Chcem povedať, že to čo nazývame „svätým prijímaním", teda prijatím Božieho Syna, nespočíva len v tom, že otvorím svoje ústa a kňaz mi do nich vloží eucharistiu. Nemám prijímať Ježiša ako predmet, ale ako živú osobu. Vo svätom a životodarnom prijatí Syna Božieho ide predovšetkým o to, aby sa Slovo Božie, II. Božská osoba, stala riadiacim princípom môjho života, mojím Životom. Toto je prvý a základný princíp svätého prijímania. Prvoradé je prijatie Božieho Slova. Snaha prijať Boha, ktorý sa zjavuje v Slove, snaha porozumieť Bohu, ktorý má Slovo, snaha zjednotiť sa s Ním vo vôli. To znamená: prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. Je to zároveň základný predpoklad duchovného boja. Ak nieje Kristus v nás, určite prehráme zápas s diablom. A naopak, sv. Pavol prehlasuje: „Kristus vo vás, nádej slávy". V človeku, ktorý prijal Ježiša ako svojho Pána, je Kristus na tróne života. Ľudské Ego (Ja) je detronizované. Všetky záujmy sú poddané Božiemu riadeniu. Výsledkom je život v harmónii s Božím plánom. V živote takéhoto človeka sa objavuje ovocie a dary Ducha Sv.. V liste Gal 5,22-23 čítame: „Ale ovocie Ducha je láska, radosť pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť." O Daroch Ducha sv. pojednáva v 1 Kor 12.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"> Ako prebieha premena telesného kresťana na duchovného človeka? Pán Ježiš hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nech ma nasleduje.“ Zaprieť seba, to znamená, zaprieť svoje ego vo všetkých prejavoch. Predovšetkým ide o to, aby sa naše ego pokorilo pred Božím Slovom, aby zostúpilo z trónu, ktorý zaujalo od okamihu prvotného hriechu. Musí sa zrieknuť miesta zbožňovania, ktoré hriešne zaujalo a uvolniť ho Bohu, ktorému jedinému patrí. Trón života patrí Božiemu Slovu. Zapretie seba to je snaha zrieknuť sa tohoto vedúceho postavenia vo svojom živote. Nežiť svoj život, ale žiť Božie Slovo. Zapretie seba je snahou získať slobodu od svojho ega. Nechcieť byť stredom všetkého, nevzťahovať všetko na seba, nechcieť aby všetci krúžili okolo mňa.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"> Práve sv. prijímanie rieši náš najväčší problém, našu bezbožnosť a hriešnu sebestačnosť. V ňom sme vyzvaní prijať Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa. V ňom sa učíme aj eucharistickému životnému štýlu, vďačnosti voči Bohu a oslave Boha. Snaha o časté sv. prijímanie nás vedie k duchovnému zápasu s hriechom, ktorý vládne v našich srdciach. Každodenné pokánie nachádza svoj prameň a svoj pokrm v Eucharistii. Snaha o časté sv. prijímanie nás vedie k duchovnému zápasu.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"> O Sv. Františkovi čítame: „A hoci sv. František ešte nekázal ľudu verejne, uberajúc sa cestou, napomínal a povzbudzoval mužov i ženy, hovoriac jednoducho s láskou: „Milujte Boha, bojte sa ho a čiňte pokánie za svoje hriechy.</span></p>Kamil Ščerba2021-01-10T19:43:29ZBohozjavenie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša KristaKamil Ščerbahttps://vojcice.fara.sk/novinky/-/blogs/bohozjavenie-nasho-pana-boha-a-spasitela-jezisa-krista2021-01-06T20:03:05Z2021-01-06T20:02:56Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 16px;">Bohozjavenie (Bohojavlénije) je druhým najväčším sviatkom v liturgickom roku gréckokatolíckej cirkvi, hneď po Pasche. Bohozjavenie je teda väčším sviatkom ako Narodenie Pána (Vianoce), čo výslovne to potvrdzujú aj niektoré stichiry predsviatku.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"><em>Svetlý bol minulý sviatok, svetlejší je však, Spasiteľu, prichádzajúci… Vtedy hviezda oznamovala mudrcom, dnes však Otec ťa ukázal svetu: ty, ktorý si sa vtelil a znova viditeľne prídeš, Pane, sláva tebe. (večiereň predsviatku, stichiry na stichovni, 1. stichira)</em></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Obidva tieto sviatky sú pritom silne prepojené a pôvodne sa slávili spolu. Na sviatok Narodenia Pána oslavujeme zjavenie Boha v tele (v človečenstve), na sviatok Bohozjavenia oslavujeme zjavenie Boha v Trojici, preto je Bohozjavenie väčšie ako Narodenie. Nazýva sa nielen Zjavenie Pána, ale Bohozjavenie, pretože slávime zjavenie celej Trojice (hoci zjavenie Otca a Svätého Ducha bolo len v náznakoch, symbolicky – nie v úplnosti – to ani nie je možné). Pekne to vystihujú bohoslužobné texty:</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"><em>Pri Tvojom krste v Jordáne, zjavila sa, Pane, <strong>poklonyhodná</strong> <strong>Trojica</strong>, <strong>Otcov hlas</strong> Ti vydal svedectvo, nazval Ťa svojím milovaným <strong>Synom</strong>, aj <strong>Svätý Duch v podobe holubice</strong> potvrdil pravdivosť týchto slov, …(tropár sviatku)</em></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Obsah sviatku by sme mohli vidieť v šiestich rôznych aspektoch:</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">1. Zjavenie Trojice – Boh sa zjavuje ako spoločenstvo troch osôb (hypostáz), ako spoločenstvo lásky.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">2. Zjavenie Ježiša Krista ako Bohočloveka – má dve prirodzenosti – božskú aj ľudskú. Ľudská sa zjavuje, keď sa ukázal ako človek, hlas z neba zase dosvedčuje, že je Boží syn, teda má božskú prirodzenosť.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">3. Ježišovo poníženie – k Jánovi prichádzali ľudia a vyznávali svoje hriechy, Jánov krst bol prejavom pokory a uznaním hriešnosti. Ježiš sa prijatím Jánovho krstu robí hriešnikom, (hoci sám bol bez osobného hriechu), stáva sa hriešnikom – ukazuje, že prijíma naše hriechy za svoje, že ich berie na seba.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">4. Krst (Ježišov krst ako predobraz/ prototyp nášho krstu) – Ježiš sa pri krste ponára do vody. Voda bola predtým symbolom smrti, keďže človek nie je schopný žiť vo vode (por. aj Gn 1 – Boh oddelil vody nad oblohou a pod oblohou, Duch Boží sa vznášal nad vodami; Gn 6-8 – potopa). Ježiš však svojím ponorením do vody z nej urobil už nie nástroj či prostredie smrti, ale nástroj života.<br />
Krst (po grécky Baptizma) znamená doslova ponorenie – ide o symbolické ponorenie do smrti a následné vynorenie sa zo smrti do nového života. Ježišovo ponorenie a vynorenie bolo zároveň predobrazom a predzvesťou jeho smrti a vzkriesenia.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">5. Posvätenie vôd (a celého kozmu) – preto aj my konáme posvätenie vody. Akú spojitosť má však posvätenie vody so sviatkom Bohozjavenia a prečo sa koná práve v tento sviatok? Jedným z teologických rozmerov sviatku Bohozjavenia je fakt, že Kristus pri svojom vstupe do rieky Jordán posvätil vodu i celý vesmír, celé stvorenie. Práve vo sviatok Bohozjavenia, a teda zjavenia sa Boha človeku v Trojici, si ako kresťania pripomíname, že Ježiš svojím príchodom na svet obnovuje našu stratenú jednotu s Bohom a s celým vesmírom. Hriech, ktorý spôsobil a spôsobuje, že človek stráca jednotu s Bohom, sebou samým, blížnym i celým stvorenstvom, je definitívne premožený Kristovým príchodom na svet. Ježiš posvätil svojím príchodom na svet i vstupom do rieky Jordán vodu i celý svet. Jordánske svätenie vody, ktoré sa konalo v našich chrámoch na sviatok Bohozjavenia, je pripomenutím tejto najdôležitejšej pravdy ľudského života. V žiadnom prípade sa nesmie stať magickou formulkou či prázdnym rituálom, pretože takýmto spôsobom by tento krásny obrad stratil svoju najdôležitejšiu funkciu i vnútorný zmysel. Posvätením akoby sme nechávali Ježiša znovu vstupovať do vody, ktorá napája všetko živé. On prišiel posvätiť celý vesmír, a práve preto sa na Bohozjavenie zvykne posviacať voda v prírode, v rieke, v potoku, či v mori. Obrad posvätenia vody je pripomenutím obnovenej symbiózy človeka a celého stvorenstva v Kristovi, ktorú človek stratil svojou neposlušnosťou a hriechom. Je pripomenutím spásy a záchrany človeka, ktoré mu boli darované bez akýchkoľvek zásluh Kristovým príchodom na svet a jeho Zmŕtvychvstaním. Túto najzákladnejšiu pravdu kresťanstva krásne vyjadruje aj litijná sloha Veľkého povečeria sviatku Bohozjavenia: „Kristus sa dáva pokrstiť a vystupuje z vody. Vedie so sebou spasený svet. Vidí otvorené nebesia, tie, čo Adam zatvoril sebe i svojmu potomstvu. Duch svedčí, že Kristus je Boh. Potvrdzuje to z nebies aj Otcov hlas.“ Sviatok Bohozjavenia i Jordánske svätenie vody sú oslavou i pripomenutím najdôležitejšej pravdy kresťanstva. Kiež nám posvätená Jordánska voda, ktorú mnohí z nás majú aj vo svojich príbytkoch, pripomína túto pravdu o neúnavnej láske Boha k človeku a posilňuje nás v našich každodenných zápasoch o sprostredkovanie tejto pravdy všetkým blízkym i vzdialený Rozmer posvätenia celého stvorenstva pekne vystihuje aj stichira:</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;"><em>„…Jordán volá k Jánovi: Prečo nechceš, Krstiteľ, pokrstiť môjho Pána? Prečo brániš očisteniu mnohých? Veď on posvätil všetko stvorenie, nechaj nech posvätí i mňa, i všetky vody, lebo preto sa zjavil.“ (večiereň predsviatku 2. 1., stichiry na stichovni, stichira na Sláva)</em></span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">6. Zjavenie spásy pre ľudstvo – po krste v Jordáne Ježiš začína verejne účinkovať, začína zjavovať svoj plán záchrany pre ľudstvo. Týmto plánom spásy je prijatie hriechov sveta na seba, smrť na kríži a vzkriesenie, ktoré symbolizuje ponorenie a vynorenie sa z vody Jordána.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Drahí bratia a sestry, sláviac dnes tento sviatok Bohojavlénija nechajme Krista vstúpiť do našich životov. Keď máš tu milosť, a vidíš svoj život tak, že potrebuješ Krista, dovoľ mu, aby vstúpil aj do tých najskrytejších bolestí a tajností tvojho života. Tak ako Kristus posvätil vody, dovoľme mu aby posvätil aj naše životy a tak, aby sme mohli meniť všetko okolo seba na pekné, lebo čo je posvätené je pekné.</span></p>Kamil Ščerba2021-01-06T20:02:56ZObrezanie PánaKamil Ščerbahttps://vojcice.fara.sk/novinky/-/blogs/obrezanie-pana2021-01-02T23:06:49Z2021-01-02T23:06:49Z<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">„Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky“ (Lk 2, 21).</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Pán Boh prikázal obriezku, ako zmluvu, ktorá „…bude znakom zmluvy medzi mnou a vami“ (Gen 17, 11).</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Tento príkaz dal Pán Boh Abrahámovi, a Mojžišovi prikázal (Lv 12, 3), aby Izraelský ľud si chránil zákon obriezky, pretože tento zákon bol obrazom a predzvesťou nášho Krstu.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Toto všetko čo sa stalo, môžeme vidieť v slovách svätého evanjelistu, kde sa Ježiš Kristus podrobil tomuto zákonu. Kristus sa nám prihovára týmito slovami: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5,17). Sám tento zákon doplnil, keď namiesto obriezky ustanovil sviatosť Krstu, keď nás vodou a Duchom očistil od všetkej nečistoty a doplneným a zdokonaleným Novým zákonom zjednotil nás s nebesami. Pri obriezke bolo dané svätému Dieťaťu meno Ježiš. Keď Archanjel Gabriel predpovedal Prečistej Panne vtelenie Božieho Syna, vtedy povedal: „Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš“ (Lk 1, 31). Neskôr, keď sv. Jozef videl v sne anjela, tento mu povedal, že Prečistá Panna „Porodí syna a dá mu meno Ježiš…“ (Mt 1,21).</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Ak niekto vysloví meno „Ježiš“, vtedy sa radujú všetci i celé nebo, a trasie sa celé peklo, pretože toto meno nosí ten, ktorý prijal na seba zákon; „Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca“ (Flp 2, 8-12).</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Ľudským slovom sa nedá vysloviť celá svätosť, sláva a sila tohoto svätého Mena. V jeho mene apoštoli robili zázraky. „V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ (Sk 3, 6) povedal sv. Peter porazenému, a ten vstal a chválil Pána. O čo prosíme v tomto mene, dostaneme, pretože sám Spasiteľ povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to“ (Jn 16, 23). Pokoj tým, ktorí vzývajú meno Ježiša, pretože „…v mojom mene budú vyháňať zlých duchov…“ (Mk 16, 17) a „keď vzývame meno Ježiš, vtedy Spasiteľ spolu s nami víťazí nad satanom, preto utekajú nepriatelia, keď počujú meno Ježiš“ (sv. Justín), a „diabli sa trasú, keď počujú toto meno“ (sv. Gregor Bohoslovec). V hodine smrti je meno Ježiš našou obranou a zárukou spásy, preto sv. Prvomučeník Štefan, ktorého ukameňovali, nahlas vzýval: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!“ (Sk 7, 59), pretože vedel, že aj nám treba vedieť, že: „…niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení“ (Sk 4, 12). Všetka radosť, všetka nádej je v tomto mene. „Meno Ježiš je medom mojich úst, milozvučnou ozvenou môjho ucha a radosťou môjho srdca“ (sv. Bernard).</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Proroci počnúc Mojžišom používali slovo „obriezka“ aj v prenesenom význame, keď zjavovali dôležitosť vnútorného postoja človeka voči Bohu (Lev 26,41; Dt 10,16). Boh cez proroka Jeremiáša odkázal svojmu ľudu: „Obrežte sa Pánovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdska a obyvatelia Jeruzalema, ináč vyšľahne sťa plameň môj hnev a bude horieť neuhasiteľne pre zlobu vašich skutkov“ (Jer 4,4). Človek s „neobrezaným srdcom“ je hluchý voči Bohu, uzavretý a neochotný robiť pokánie. Jeremiáš žiada v Božom mene „obriezku srdca“ (Jer 4,4) a nakoniec oznámi novú zmluvu, ktorej charakteristickým znakom nebudú vonkajšie ceremónie, ale prijatie Božieho zákona v duchu a srdci človeka (Jer 31,31-33).</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Taktiež používali slovo „obriezka“ aj v prenesenom význame, keď zjavovali dôležitosť vnútorného postoja človeka voči Bohu.</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Svätý Pavol v šľapajach starozákonných prorokov zdôrazňoval dôležitosť „obriezky srdca v duchu, nie podľa litery“ (Rim 2,29). Novou zmluvou skrze Ježiša Krista obriezka už nie je potrebná: „V Kristovi Ježišovi ani obriezka nič neznamená, ani neobriezka, ale viera činná skrze lásku“ (Gal 5,6, porov. 1Kor 7,18n). Novým vonkajším znakom prináležitosti k Bohu je krst (Kol 2,12).</span></p>
<p style="text-align: justify;">
<span style="font-size:16px;">Preto drahý brat a sestra stojac na prahu nového roku, kde situácia s pandémiou okolo nás vôbec nie je ľahká, postavme sa s dôverou pred Pána, a dovoľme mu obrezať naše stvrdnuté srdcia. Nech ich Pán naplní láskou, aby sme vedeli mať srdce hrejivé pre ľudí, ktorých máme okolo seba. Kde možno aj počas tejto korona krízy vidíme na svojich najbližších veľa chýb a nedostatkov práve keď sme zavretí doma. Obzvlášť v týchto neľahkých časoch prichádzajme k Bohu vo svojich domácich cirkvách, vo svojich rodinách. Nebojme sa robiť to, čo sme možno doteraz doma nikdy nerobili – spolu v rodine čítajme Božie slovo, modlime sa ako malá domáca cirkev. Bože naplň nás láskou a pokojom, aby sme prestali obrezávať srdcia iným a daj nám silu, aby sme začali od svojho srdca.</span></p>Kamil Ščerba2021-01-02T23:06:49Z